Karol Labaš

Rovnako ako pri protestoch v minulosti aj teraz sa objavujú požiadavky vyriešiť vládnu krízu všeľudovým referendom. Aktuálna eufória je výbornou živnou pôdou na vieru v samospasiteľnosť tohto demokratického nástroja. Odušu sa medzi protestujúcimi zbierajú podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda. Málokto si pritom uvedomuje, že tu sa začína postupný nenápadný rozklad jednoty protestujúcich, na zachovaní ktorej stojí alebo padá úspech. Hoci cieľ ľudí – predčasné voľby – zostane rovnaký, rozdelí ich spôsob jeho dosiahnutia. Mnohí svoj podpis pod petíciu totiž považujú za splnenie svojej občianskej povinnosti. Stratia motiváciu k účasti na ďalších protestoch a budú chýbať tam, kde by bez vidiny referenda bolo ich miesto. Radšej z pohodlia domova fandia ostatným a oni s nádejou  očakávajú vyhlásenie referenda ako svoju príležitosť rozhodnúť. Vytriezvenie prichádza neskoro – buď sa na vyhlásenie referenda nezíska zákonom predpísaný dostatočný počet petičných podpisov alebo uskutočnené referendum zneplatní nízka účasť. Nehovoriac o tom, že v rýchlom vývoji situácie sa referendum stane neaktuálnym.

Aktuálne prebieha podpisovanie petície za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Niet pochýb o tom, že v referende by sa prevažná väčšina zúčastnených občanov vyjadrila za predčasné voľby. Avšak zákonom predpísané 50% kvórum (čo je cca 2,2  milióna ľudí s volebným právom) pre platnosť referenda je natoľko prísne, že je pravdepodobné, že referendom si protestujúci nastražia sami sebe pascu. Dosiahnuť toto kvórum by znamenalo dostať do volebných miestností asi 20x viac ľudí, než sa ich zúčastnilo na ostatnom proteste. Bez účasti sympatizantov Smeru resp. celej vládnej koalície by bolo prekročenie kvóra takmer nemožné. A tí pomáhať nebudú! Stačí, aby vládne strany (a určite by to využili) prezieravo vyzvali svojich priaznivcov na bojkot referenda a sklamanie by sme už nerozchodili. Okrem toho neúspešným referendom z titulu neúčasti by si vláda potvrdila svoju legitimitu bez možnosti spochybnenia výsledkov. Návrat k protestom by bol po neúspešnom referende nemožný!!!!

Našou jedinou cestou k úspechu je stupňovanie protestov bez rozptyľovania sa referendom. Prehnané očakávania od referenda odradia značnú časť ľudí od účasti na protestoch práve v čase, keď treba pritvrdiť a ešte zvýšiť účasť. Dovolím si vysloviť kacírsku domnienku o stratégovi, ktorý nám referendum podsúva ako lákavo vyzerajúcu pascu. Aj keby som sa mýlil, v čase narastania občianskeho tlaku a angažovanosti považujem referendum za zbytočný a kontraproduktívny spôsob, ako so strojeným dobrým úmyslom nevinne nahlodať ťažko vybudovanú jednotu protestujúcich.

Pokiaľ nová politická reprezentácia Slovenska nezníži kvórum a iné podmienky pre vypísanie resp. platnosť referenda, dovtedy bude tento inštitút viac lákavou fatamorgánou než využiteľným demokratickým prostriedkom núdzového presadzovania vôle občanov.