Karol Labaš

Obyvatelia sídliska Ťahanovce, dlhodobo traumatizovaní hrozbou likvidácie lesa nad sídliskom, vlani s úľavou privítali ukončenie dlhodobého pozemkového sporu medzi Rímskokatolíckou cirkvou a mestom Košice. Zastavané cirkevné pozemky na sídlisku vo výmere 2,7 ha sa vysporiadali zámenou pozemkov, ale pôvodne jediný do zámeny ponúkaný 177 hektárový les zostal na ich radosť zachránený.

Riešenie sa nerodilo ľahko

Na dlhé roky uviazlo na mŕtvom bode, resp. na tvrdohlavosti mesta zotrvávajúcom na jedinej ponuke na zámenu pozemkov – „ťahanovského“ lesa. Veci sa pohli až po schválení mediácie, pri ktorej mesto konečne upustilo od pôvodnej veľkorysej ponuky obrovského lesa za nevyužiteľné zastavané pozemky cirkvi. Cirkev nakoniec prikývla zámene plošne rovnakého pozemku na sídl. KVP pozdĺž Wuppertálskej ulice. Nezanedbateľným pozitívnym výsledkom dohody bol tiež ústupok cirkvi, ktorá sa vzdala avizovaných nárokov voči samospráve spočívajúcich vo vrátení bezdôvodného obohatenia v státisícových čiastkach. Občianska angažovanosť priniesla ovocie v podobe víťazstva nad pozemkovými špekuláciami (aj špekulantmi). Spočívala v petícii za záchranu ťahanovského lesa, ktorú ešte v rokoch 2009-2010 podpísalo cca 3,5 tisíc Košičanov, zväčša obyvateľov sídliska. Petícia neustále brzdila odvahu poslancov mestského zastupiteľstva  schváliť nevyváženú zámenu pozemkov.

Nie všetci sú spokojní

Signatárov petície taký výsledok maximálne uspokojil. Už menej ho privítali obyvatelia sídl. KVP. Tí zámenu nepovažujú za vyriešenie problému, len za jeho presunutie na iné miesto. Podstatou problému bolo, že cirkev – farnosť sídl. Ťahanovce – sa už v r. 2012 v žiadosti adresovanej mestu netajila zámerom, že získané pozemky chce speňažiť za účelom získania zdrojov na dokončenie rozostavaného kostola na sídlisku. Zámenou získala naoko bezcenný ladom ležiaci pozemok, ktorého spoločenská hodnota spočíva v jeho nezastavaní. V skutočnosti platný územný plán tam umožňuje výstavbu (napríklad „paneláky, domy, športoviská, či wellness“). Preto cirkev poľahky dosiahla svoj zámer a nadobudnutý pozemok predala investorovi  K. M. Trade. Ten určite nekúpil trávnatý pozemok na to, aby mal čo kosiť či ináč sa oň starať. Obavy tam bývajúcich obyvateľov sú oprávnené aj z hľadiska Kravčíkových vodozádržných opatrení, lebo necitlivá výstavba ich môže znefunkčniť.

Neboli lepšie riešenia?

Ľudia prirodzene hľadajú vinníka. Sťažnosti sa valia najmä na  starostu KVP A. Halenára. Ten na požiadanie mesta vydal súhlas mestskej časti so zámenou, zatiaľ čo miestne zastupiteľstvo schválilo nesúhlasné uznesenie. Poslanec Lörinc jeho konanie „ohodnotil“ podaním na prokuratúru pre podozrenie, že konal nad rámec svojich kompetencií, že porušil zákon o majetku obcí ako aj iné právne predpisy. Treba si však uvedomiť, že mesto, či skôr súčasné vedenie mesta, „uznáva“ iba také stanoviská a rozhodnutia miestnej samosprávy, ktoré sa zhodujú s jeho predstavami. A stanovisko starostu takým bolo. Z toho hľadiska je jeho spor s poslancami irelevantný. Pre úplnosť treba dodať, že podobne zneužil svoju kompetenciu svojho času aj starosta sídl. Ťahanovce Betuš, ktorý tiež za mestskú časť dal mestu súhlasné stanovisko k predaju lesa. Našťastie Betuš pod tlakom musel s hanbou priznať na mestskom zastupiteľstve, že súhlas bol jeho osobným stanoviskom, nie stanoviskom mestskej časti. Pri komentovaní výsledku však nemožno spochybniť legitimitu rozhodovania mestského zastupiteľstva, lebo rozhoduje o zámenách pozemkov vo vlastníctve mesta. Bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti sa pozemky nachádzajú.

Riešenia sa rodili pri mediácii a stále nad nimi visel Damoklov meč petície. Dovtedy boli iné návrhy odsúdené na neúspech. To platí aj o najjednoduchšom a spravodlivom finančnom vyrovnaní oprávnených nárokov cirkvi, za ktorým sa cnie obyvateľom KVP. Bez efektu skončil návrh z ríše fantázie mestského poslanca Špaka s aquaparkom. Tým, že nevyužil príležitosť obhájiť si ho na mediačných rokovaniach, dal najavo, že mu nešlo o seriózne riešenie, ale iba o sebaprezentáciu cez video. Aj keď pánovi Špakovi neupieram vďačnosť za záujem o zachovanie lesa, predsa len hlasovanie s väčšinou poslancov je málo na to, aby sa v imitácii Ťahanovských novín ako kandidát na primátora sám povýšil na záchrancu lesa. Podporu nezískal ani mnou pretlmočený návrh obyvateľky sídliska, s ktorým som sa stotožnil a ktorý som predniesol ako predseda petičného výboru na mestskom zastupiteľstve. Ako protihodnotu za cirkevné pozemky, z ktorých by mohla cirkev profitovať, som navrhol na zámenu plošne adekvátnu časť lesa na rozšírenie a prevádzkovanie krematória na Zelenom dvore.

Ale objektívne najschodnejší návrh pre obe strany sporu aj občanov predložila firma Labaš s.r.o. Tá navrhla cirkvi rokovanie vedúce k priamemu odkúpeniu jej zastavaných pozemkov za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Nadobudnutím zastavaných pozemkov chcela firma vyvolať rokovania s mestom o vzájomne prospešnom majetkovoprávnom usporiadaní iných pozemkov. Aj keď som zavčasu o tejto ponuke osobne informoval mestského poslanca a zároveň starostu sídliska p. Betuša, na mediáciu ju na posúdenie nepredložil. Na škodu obyvateľov sídliska KVP. Dôvod tuším, ale pri súčasnom vedení mesta a mestskej časti som nepochopiteľnému bojkotu najlepšieho riešenia  nedokázal zabrániť. Mediačné rokovania boli totiž neverejné, aktívne sa ich mohli zúčastňovať iba mestskí poslanci. Vydýchol som si, že Ťahanovský les je (aspoň nateraz) zachránený a mediácia urobila bodku za mojou mnohoročnou dobrovoľnou úlohou. Aj keď schválené riešenie sám nepovažujem za najlepšie, z objektívneho celokošického pohľadu ide o riešenie šetrnejšie voči prírode a zámena je aj plošne primeranejšia, než by sa developerom mal obetovať ťahanovský les. Poteší ma, keď obyvatelia sídl. KVP presadia svoje predstavy využitia územia do zmien územného plánu. Ak by sa im to aj nepodarilo, nádej vkladám do architektonickej štúdie, ktorá bola spracovaná pre iného uchádzača o tento pozemok a ktorá ma na prvý pohľad zaujala citlivým rešpektovaním prostredia. Autorovi som odporučil posunúť ju novému vlastníkovi.

Lukratívny les; je záchrana definitívna?

Finále zámeny pozemkov na KVP je pre obyvateľov Ťahanoviec satisfakciou, že sa im oplatilo za les bojovať. Tiež by skončil ako stavebný pozemok v súkromných rukách. Bez ohľadu na prísľub právneho zástupcu cirkvi pána Lenárta, ktorý na mestskom zastupiteľstve (12.9.2016) vznesené pochybnosti poslanca Ihnáta vyvrátil uistením, že „cirkev sa tieto pozemky nechystá predať“ a že „v zásade s nikým nerokuje o nejakom developerskom projekte“.

Tento les priťahoval ako magnet developerov aj predtým. Skutočný dôvod nevšedného záujmu vedia asi len pamätníci a najmä aktéri predchádzajúcej kauzy predaja z r. 2009-2010. Medzi nimi napríklad aj mestskí poslanci Petrvalský či Cengel, ktorí o tento les tiež bojovali, avšak proti občanom v prospech „vysoko renomovanej skupiny podnikateľov“. Podstatou vtedajšieho sporu s občanmi bola snaha poslancov predať 50-hektárovú časť rovnakého lesa pochybnej firme Fordin a premeniť ho na stavebný pozemok. Narýchlo, bez zachovania štandardného postupu a s nehoráznym zavádzaním. Našťastie sa im to nepodarilo. Preto je namieste otázka, aké dôvody vedú  kauzotvorných aktérov opäť kandidovať vo voľbách do samosprávy L Zasa sa potvrdzuje, že v komunálnych voľbách rozhodujeme aj o tom, či bude tento lukratívny les, ale aj iné vzácne nehnuteľnosti v meste chrániť samospráva alebo už tradične občania.